Zlatý záchranársky kríž
“Záchranárstvo je stav mysle”
8. ročník projektu súťaže o najlepší záchranársky čin roku 2013
1. Záchranársky čin laickej verejnosti
Zlatý záchranárský kríž
1.3. Záchrana topiaceho sa dievčatka
Víťaz: Alexandra Nociarová
Pár dní pred začiatkom letných prázdnin, 15. 6. 2013, sa Saška spolu s kamarátmi vybrala kúpať do prírodnej nádrže neďaleko Ružinej. Horúci letný deň takto trávilo aj niekoľko menších detí z blízkej osady. Z neznámych príčin sa jedno z nich pri šantení vo vode začalo topiť, a keďže Saška tam bola jedna z najstarších, neváhala mu pomôcť.
Snaha o záchranu 10 ročného dievčatka bola úspešná, ale Saška sa sama začala topiť. Nanešťastie až príliš neskoro spozorovali, čo sa deje dospelí, ktorí boli tiež neďaleko. Vytiahli ju na breh, zalarmovali zložky záchranného systému a sami sa snažili poskytnúť laickú prvú pomoc. Sašku sa podarilo posádke záchrannej služby zresuscitovať a následne bola letecky prevezená na II.KPAIM SZU DFNsP v Banskej Bystrice, kde bojovala o svoj život.
Saška tragickú udalosť prežila, no jej následky sú veľmi vážne. Aj napriek včasnej resuscitácii svedkami tejto udalosti a následne maximálnej poresuscitačnej starostlivosti došlo k ťažkému poškodeniu mozgu a odvážna záchrankyňa upadla do stavu, ktorý nazývame bdelá kóma.
Počas pobytu v nemocnici ju sprevádzala jej mama – p. Dana Nociarová, ktorá sa o ňu veľmi obetavo stará. V súčasnosti je Saška doma, ale je odkázaná na neustálu starostlivosť jej najbližších.
V situácii, keď ani možnosti najmodernejšej medicíny nedokážu vrátiť zdravie mladému dievčaťu, by aspoň ocenenie jej odvahy a statočnosti malo byť pre nás motiváciou.
Niet väčšej obety, ako obetovať svoj život pre záchranu druhého. Táto nominácia je ocenením pre Sašku, ako aj jej rodičov za tak odvážny čin, pri ktorom sa nebála obetovať svoje vlastné zdravie. Pomohla zachrániť dieťa, pre ktoré udalosti spred leta zostanú len smutnou spomienkou. Ona však jej následky ponesie po celý život.
2. ZÁCHRANÁRSKÝ ČIN PROFESIONÁLOV JEDNOTLIVCOV
Zlatý záchranárský kríž
2.3. Volanie o pomoc
Víťaz: por. Mgr. Viliam Hlačok
Por. Mgr. Viliam Hláčok v čase o 6:57 hod. dňa 17. 12. 2013 prijal hovor z tel. čísla 0918/838 607 so slovami: „Polícia, prosím“. Pár sekúnd bolo ticho, potom sa snažil nadviazať opäť kontakt slovami „Haló, polícia“ . Nikto však nereagoval, a tak hovor prerušil, keďže si mysll, že ide o zneužitie telefónnej linky pre tiesňové volanie. Hovor z uvedeného čísla sa však opakoval ešte trikrát v priebehu dvoch minút. Pri treťom volaní si všimol v pozadí nejaké klopkanie, ktoré pripomínalo prácu robotníka s kladivom, akoby to bolo na nejakej stavbe a volajúcemu sa vo vrecku vytočil telefón na linku 158. V tom hovor prerušil a zavolal späť na uvedené číslo vo viere, že mu hovor na druhej strane niekto zodvihne a on upozorní občana na možné náhodné volanie, aby si zablokoval klávesnicu. Ale hovor nikto neprijal, čo por. Mgr. Viliam Hláčoka utvrdilo v tom, že ide o zneužitie tiesňovej linky, možno zo strany nejakých detí čo sa hrajú, čo sa stáva na tejto linke dosť často. Následne po troch minútach však znova prijal hovor z vyššie uvedeného čísla a opäť sa mu nikto do telefónu neozval aj keď zámerne ostal pár sekúnd ticho, aby počúval zvuky v pozadí. Následne sa rozhodol zistiť, komu toto telefónne číslo patrí. V tom mu opäť zazvonil telefón, stále s tým istým číslom. Hovor štandardne prijal s tým, že sa opýtal na meno volajúceho, čo zistil z lustrácie: „Pán Chomik?“. V tom začalo vyklepkávanie. Vtedy si už prijatý hovor vysvetlil úplne inak. Nepodcenil situáciu ako zneužitie linky, ale uvedomil si , že osoba zrejme nie je neschopná komunikovať kvôli svojmu zdravotnému stavu, alebo má dokonca zalepené ústa, zviazané ruky a dokáže len vyklepkávať. Keď sa opýtal, či má zdravotný problém, na to dvakrát chrčavo fúkol do telefónu, z čoho mu bolo jasné, že môže ísť o nejaké závažné poranenia a môže úkony nasmerovať k záchrane života. Nebolo jednoduché rozlíšiť, či si niekto nerobí posmech cez tiesňovú linku alebo či ide o skutočnú vec, no por. Mgr. Viliam Hláčok sa striktne prikláňal k myšlienke, že niekomu niekde treba zachrániť život. Vtedy sa opýtal, či je osoba na ul. Moskovskej č. 30. Nech zaklope raz, ak áno. Klopnutie prišlo len raz, čím sa lustrácia potvrdila a už vedel, kam pošle na pomoc policajtov a zdravotnú záchrannú službu. Pri otázke, či si už osoba zavolala rýchlu zdravotnícku pomoc, mu búchala zmätene. Bolo ťažké sa na niečo pýtať, keď vedel, že dokáže len klopkať. Po tomto hovore urýchlene poslal policajnú hliadku z OO PZ Banská Bystrica – západ na uvedenú adresu a kontaktoval aj pracovníkov rýchlej zdravotníckej pomoci. V čase o 07:15 hod. opäť prijal hovor z toho istého čísla, s vyklopkávaním v pozadí. Osobe povedal, nech vydrží, že pomoc je na ceste a ak by našiel ešte silu, nech sa doplazí k dverám, lebo inak budú policajti nútení dvere otvoriť násilím. Odstupom krátkeho času preveroval, cez stálu službu OO PZ Banská Bystrica – západ, ako vec hliadka vybavila. Zistil, že osoba utrpela úraz, keď sa pošmykla v kúpeľni, bola v kaluži krvi a mala z brucha vyvedenú hadičku kvôli chorobe. Osobe sa podarilo k dverám doplaziť a násilné otvorenie dverí nebolo nutné.
Pomoc dorazila v poslednej chvíli a stav pacienta bol následne v nemocnici stabilizovaný. Vďaka zodpovedného prístupu operačného dôstojníka mohla byť mužovi poskytnutá včasná lekárska pomoc.
3. ZÁCHRANÁRSKY ČIN PROFESIONÁLNEHO KOLEKTÍVU
Zlatý záchranárský kríž
3.13. Pôrod koncom panvovým
Víťazi: Posádka RZP Spišská Belá, Bc. Štefan Gánovský, Gabriel Hanáček
Posádka Rýchlej zdravotnej pomoci (RZP) Spišská Belá v ťažkých podmienkach zvládla komplikovaný pôrod koncom panvovým a dieťa, ktoré sa narodilo bez známok života, úspešne resuscitovali. Napriek ťažkej prognóze je dnes malý Adamko bez trvalých následkov a prospieva.
Dňa 29. októbra 2013 posádku RZP Spišská Belá kontaktovalo Krajské operačné stredisko ZZS SR s výzvou, týkajúcou sa pacientky, ktorú čakal v poradí 4. pôrod. Mala bolesti, plodová voda začala odtekať a mierne krvácala. Záchranári ju upokojovali, odobrali anamnézu, a zmerali vitálne funkcie. Podľa tehotenskej knižky bola pacientka v termíne, kolónka polohy plodu, ktorá sa zaznamenáva pri ultrazvukovom vyšetrení, však bola prázdna. Práve určenie polohy plodu je pritom pre zdravotníckych záchranárov v podobných prípadoch veľmi dôležité. Po odchode z adresy začala pacientka pociťovať kontrakcie častejšie, a približne o 5.15 hod. začala v sanitke rodiť. Ukázalo sa, že ide o pôrod koncom panvovým, ktorý je veľmi komplikovaný a prináša množstvo rizík pre matku aj dieťa. Novorodenec nedýchal a nemal pulz. Posádka okamžite kontaktovala KOS a žiadala posilu – posádku Rýchlej lekárskej pomoci (RLP). Medzitým sa začal boj o život dieťaťa. Bolo potrebné zároveň dohliadať na matku, či sa neobjavili ďalšie popôrodné komplikácie. Po piatich minútach posádka robila opätovnú kontrolu tzv. Appgar score – vitálne funkcie a životaschopnosť dieťaťa po narodení. Srdce dieťaťa začalo biť a bolo ružovejšie, pulz však ešte nebol dostatočný vzhľadom na to, že išlo o novorodenca. Posádka pokračovala v resuscitácii ďalej až do príchodu kolegov s lekárom. Dieťa im odovzdali už s pulzom okolo 100 a matku previezli do nemocnice. Malý Adam je v súčasnosti napriek ťažkým prognózam v poriadku, chodí na pravidelné kontroly a je bez trvalých následkov.
3. ZÁCHRANÁRSKY ČIN PROFESIONÁLNEHO KOLEKTÍVU
Zlatý záchranárský kríž
3.25. Záchrana osoby pri dopravnej nehode v podmienkach snehovej kalamity
Víťazi: HS Komárno, HS Kolárovo, KR HaZZ v Nitre, OR HaZZ Trnava, HS Veľký Meder, Útvar osobitného určenia Prezídia Policajného zboru SR, Komplexná centrálna záchranná služba Gabčíkovo
Dňa 14. 3. 2013 bola ohlásená udalosť hromadnej dopravnej nehody – zrážky autobusu a dvoch osobných motorových vozidiel na štátnej ceste II/506 medzi obcami Gabčíkovo a Baka. V okrese Dunajská Streda v tej dobe bola vyhlásená mimoriadna situácia z dôvodu snehovej kalamity na celom území okresu. Vozidlo AHZS MB Atego s príslušníkmi npor. Dionýz Kiss, npor. Jozef Juhos a por. Tomáš Kollár boli z vykonávanej a ukončenej udalosti v obci Holice časť Malá Budafa (otváranie rodinného domu, kde majiteľ nejavil známky života ) presunutí na miesto dopravnej nehody. Z HS Dunajská Streda bolo vyslané vozidlo MB 816 Vario s posádkou ppráp. Zoltán Fekete, nrtm. Ján Várady a nrtm. Ákos Bokora. Už samotný dojazd obidvoch techník skomplikovala snehová fujavica, zľadovatená vozovka a snehom zanesené cesty. Po príchode na miesto udalosti bolo skonštatované, že ide o dopravnú nehodu autobusu bez cestujúcich a dvoch osobných motorových vozidiel. Autobus sa čelne zrazil s osobným vozidlom, pošmykli sa a zostali visieť v hlbokom jarku vedľa cesty. Pod prednou časťou autobusu sa nachádzalo vozidlo Škoda Forman, v ktorom bol zakliesnený a ťažko zranený vodič. Do tohto osobného motorového vozidla narazilo ďalšie motorové vozidlo. Posádka tohto vozidla nebola zranená. Nakoľko v podmienkach, ktoré vládli /silný vietor, snehové prehánky, zľadovatená vozovka, teplota vzduchu -8 °C a niekoľko metrové záveje/ vozidlá sa od seba nedali odstrániť, bolo nutné začať vyslobodzovanie ťažko zranenej osoby. Tieto okolnosti prakticky vylučovali nasadenie špeciálnej techniky, vrátane snežných skútrov. Na základe uvedených skutočností sa v duchu motta útvaru „Nemožné neexistuje.“ dobrovoľne prihlásilo 7 statočných príslušníkov útvaru osobitného určenia ochotných vykonávať záchranné práce aj bez pomoci špeciálnej techniky. Na úseku dlhom 17 km museli niektoré kritické miesta prekonať fyzicky a manuálne ich odhŕňať, aby tým umožnili nasadenie špeciálnej techniky.
Pomocou hydraulického vyslobodzovacieho náradia v podmienkach, keď sa príslušníci HS aj vyše metra zabárali do snehu sa postupne dostávali k zranenej osobe. Osoba mala viditeľné poranenia dolných končatín s ťažkou deštrukciou oboch nôh. Po cca. 30 minútach sa osobu podarilo z havarovaného vozidla vyslobodiť, poskytnúť jej predlekársku prvú pomoc a odovzdať na ošetrenie práve prichádzajúcej zdravotnej službe. Celý zásah bol vykonávaný v už spomenutých ťažkých poveternostných podmienkach a vďaka účinnej a odbornej činnosti príslušníkov možno konštatovať, že postihnutému uvedeným skutkom zachránili život.
5. CENA ZA VÝNIMOČNÝ PRÍNOS PRE ZÁCHRANÁRSTVO
Zlatý záchranárský kríž
5.1. MUDr. Tatiana Bulíková, PhD.
Lekárka záchrannej zdravotnej služby na plný úväzok od r. 2002, primárka RLP od 2005
– pedagóg na univerzite cca na polovičný úväzok od r. 2004, učí záchranárov, lekárov v príprave na špecializáciu medikov. Prednášateľka na kongresoch (Záchrana, Dostálovy dny, Európsky v Marseille, Rescue Day Poprad, Pelhřimovský podvečer a i.). Rozhoduje a pripravuje súťažné situácie pravidelne na Rallye Rejvíz, Záchrana, Lesnica a i., vedie workshopy na kongresoch,
– hlavná autorka učebnice Medicína katastrof, autorka monografie Kazuistiky v záchrannej službe, spoluautorka učebnice Dobiáš a kol.: Prednemocničná urgentná medicína, 2 vydania,
– matka 2 detí, staršia skončila VŠ.
K nominácii na toto ocenenie sa pripojilo aj 13 významných osobností slovenského i českého záchranárstva.